Práca v zahraničí

Je úplne jedno v ktorej krajine pracujete. Je úplne jedno, v ktorej krajine si vybudujete dôchodok. Každá krajina má svoje vlastné pravidlá pre vyplácanie dôchodkov.

Prečo Slováci odchádzajú do zahraničia ? Prečo sa mnohí chcú vrátiť ?

Jan Werich na otázku prečo neemigroval spolu s Voskovcom a Buriánom odpovedal: " Nestretol by som tak ľudí s ktorými som kedysi hrával kuličky ". Bol to múdry človek.

 Moja krstná mama emigrovala do USA, keď som mal 3 mesiace. Išla na návštevu k tete a zostala tam. Tí, čo si pamätajú železnú oponu, vedia o čom píšem.

Na prvú návštevu domova mohla prísť až v roku 1975. Vtedy ešte odznievali posledné záchvevy obrodeneckých a nádejných rokov 1967, 1968. Mimochodom, vtedy mala Československá koruna 3 krát väčšiu hodnotu ako vtedajší Rakúsky šiling ... Potom ale definitívne spadla železná opona a moja krstná mama netušila, že bude môcť prísť na návštevu za dlhých 32 rokov. Keď v roku 2006 prišla ako zrelá dáma znova, plakala ako malé dieťa. Nie od smútku, ale od radosti. Pohľad z auta na blížiacu sa kostolnú vežu jej rodnej dedinky, vyvolali Amazonku šťastných sĺz v jej očiach.

Dnes je iná doba. Môžeme cestovať po celom svete a vrátiť sa kedykoľvek sa nám zachce.

Keď sa v roku 1989 otvorili hranice, hlavne rakúšania veľmi hlasno kričali. Vo všetkých médiách dvíhali varovný prst, ako ich zaplavia imigranti z Československa. Mnohí sme sa tomu smiali. Vedeli sme, že nič také sa nestane. A nestalo. Pravou ale je, že istý čas sme si nevybudovali u našich susedov dobrú povesť. Niktorí naši " spoluobčania " boli tak nadšení z množstva tovaru na uliciach, že nákupy riešili svojky. Výsledkom boli nápisy pred obchodmi " Slováci a Česi nekradnite !". Na druhej strane mi ale nedá spomenúť i rakúšanov. Niektoré nákupy na "MexikoPlaze" svedčili o tom, že to tiež niesu žiadni andelíčkovia. Veľký a drahý " magneťák s rádiom " mal vo svojom vnútri zabudované " črevá " kvality kryštalky... Aj taký je život...

 

Zamestnanec vs. zamestnávateľ

Tento vzťah je často krát veľmi nevyvážený. Ako zamestnanec sa môžem cítiť nedocenený. Zaslúžil by som si možno viac. Môj " chlebodarca " ide zo mňa zodrať kožu.

Sumárne počty Slovákov, ktorí trvalo žijú v zahraničí, seriózne neeviduje nijaká inštitúcia. Každý občan si však platí povinné zdravotné poistenie. Ak odíde do zahraničia, musí si vybrať, v ktorej krajine bude odvádzať poistné. Preto údaje zdravotných poisťovní môžu byť odpoveďou na to, koľko ľudí zo Slovenska každoročne odchádza. V roku 2014 sa zo systému zdravotného poistenia odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Približne rovnaký počet sa odhlásil v každom roku od 2009. Znamená to, že za posledných päť rokov, z nášho zdravotného poistenia a teda i zo Slovenska, odišlo zhruba 150-tisíc...

Je to alarmujúce číslo. Ročníky od 1980 do 1990 boli populačne veľmi silné. Každoročne sa rodilo okolo 80-tisíc detí. Ak z nich každý rok odchádza približne 30-tisíc, je to viac ako tretina. Niekde je chyba. A to veľká.

Nezamestnanosť mladých je na Slovensku hrozivá. Ku koncu roka 2012 predstavovala až 34 percent, kým priemerná nezamestnanosť v Európskej únii je o polovicu menšia. Mladí môžu mať dojem, že všetky zaujímavé pracovné príležitosti sú obsadené. Platy sú žalostne nízke a vidina samostatného bývania je na hony vzdialený sen. Určite si nemyslia, že im budú v cudzine lietať pečené holuby do úst. Možno však majú pocit, že je tam o čosi vyššia šanca uplatniť sa a nájsť si strechu nad hlavou.

Ja to posúdiť nedokážem. Žil som, žijem a chcem žiť na Slovenku.

Hovoriť o tom, ako sa kde žije, môže i človek ktorý bol " vonku " dva týždne i s cestami. Sú takí. A hneď vedia kde ako je. Váha ich slov ale nemá zvyčajne veľkú vypovedaciu hodnotu. Práve tých 150 tisíc, čo žijú v zahraničí rok a viac, by určite vedelo rozprávať. Áno, ich skúsenosti a názor má váhu. Majú už "niečo za sebou" a môžu objektívne povedať plusy, ale aj mínusy života mimo Slovenka.

Podľa dokumentu, ktorý pripravil rezort školstva, je vyše polovica nezamestnaných mladých ľudí bez práce dlhodobo. Robiť začínajú najskôr po 25. roku, na rozbehnutie vlastného podnikania nemajú prostriedky.

"Dôsledkom toho je ich ekonomické a sociálne vylúčenie, čo často vyúsťuje do rôznych duševných porúch,“ konštatuje sa v správe. Ľudia do 30 rokov preto často volia odchod do zahraničia. Podľa údajov Štatistického úradu krátkodobý odchod za prácou, v trvaní najviac jeden rok, za posledných desať rokov vyvrcholil v roku 2007. Za hranice odišlo približne 177-tisíc ľudí, najčastejšie smerovali do Česka. Hľadali prácu aj vo Veľkej Británii, v Maďarsku a Rakúsku.

Tieto štyri krajiny sú obľúbené aj dnes. Česko zostalo na vrchole, klesla však popularita Veľkej Británie v prospech Rakúska. V roku 2012 si krátkodobé „fušky“ našlo za hranicami zhruba 120-tisíc ľudí.

Vedeli ste že: Podľa britských štatistík sa v roku 2012 prihlásilo k slovenskej národnosti približne 65-tisíc ľudí. Trnava má zhruba toľko. Koľko miest veľkosti Trnavy máme mimo Slovenska ?

Chcete sa dozvedieť viac o dôchodkovom systéme ? Otvorte to, čo vás zaujíma.